Madonna je známa pre svoju kontroverznosť – najznámejšou popovou speváčkou na svete sa jednoducho nestaneš bez pútania pozornosti. No tentokrát, takmer každý od bulvárnych reportérov až po adopčné agentúry vyjadrujú svoj názor týkajúci sa jej rozhodnutia. Madonna si chce totiž osvojiť Davida Bandu, mladého chlapca z Malawi.
Prečo to ľudí tak rozrušilo, keď ste si adoptovali dieťa z Malawi?
Nemyslím si, že ľudí zaujíma práve toto. Keď sa však k tomu pridajú veci ako napríklad to, že som absolvovala špeciálnu liečbu, to už je o niečom inom. Je za tým aj trochu nacionalizmu a rasizmu. Mnoho britských reportérov sa ma na ulici pýtalo: „Prečo si neadoptujete dieťa z Británie? Iní zas: „ Prečo ste si adoptovali dieťa z Afriky?“
Afrika je pre vás nová no zdá sa, že vás to začína baviť.
Čo je lepšie? To, že som prišla na problém a okamžite som ho začala riešiť, alebo to, že mi trvalo roky, kým som si dala svoje veci dokopy? Toto je len začiatok. Zachraňujem ľuďom ich životy. Nechcem ísť do toho ako amatér a hovoriť: „Okej, postavím desať sirotincov a vidíme sa neskôr!“
Takže je to záväzok na celý život?
Úplne. Začala som s Malawi. Je to malá a pokojná krajina a pokiaľ to vyjde, určite budem pokračovať aj s ďalšími. Viem, že dostanem veľa kritiky, no je to niečo ako – Len tak ďalej, očierňujte ma, vysmievajte sa mi, no vidíme sa o pár rokov.
Prešli ste si aj mnoho ťažkými obdobiami. Je toto niečím iné?
Áno, lebo život je nevyspytateľný.
S Davidovým otcom ste sa stretli raz, v súdnej sieni. Čo ste mu povedali?
Povedala som mu: „ Súcitím s vami a pre Davida chcem len to najlepšie. Nechcem vám ho zobrať, chcem len zachrániť jeho život. Býval by so mnou a vychovávala by som ho ako vlastného syna. No takisto je tu aj ďalšia možnosť. Môžem vám dať peniaze a vychovávať ho budete vy.“ Povedal nie, no na tvári mal stále výraz zbitého psa, čo ma zranilo. Pozrite sa, jeho žena zomrela a zomreli aj jeho tri deti. Posledného syna dá do sirotinca. Do istej miery bol pripravený posunúť sa ďalej. No potom som sa objavila ja.
S médiami za chrbtom.
Po tom, čo sa do toho zapojili médiá, každý hovoril: „ Pane Bože, teraz by sme si mali radšej dávať veľký pozor na každú maličkosť a nepredbiehať sa.“ Proces bol veľmi únavný, dátumy súdnych pojednávaní sa často menili a dostávali sme mylné informácie. Už to začínalo byť také náročné, že som si hovorievala: „ Dobre, zabudnime na to. Nájdem si nejakú rodinu tu.“ Medzitým som dostala povolenie zobrať ho do môjho hotela na poriadnu lekársku prehliadku. A stále som rozmýšľala: „Oh, nechcem sa príliš naviazať, pretože, čo ak to nevyjde?“ To, že si ľudia mysleli, že som mala nejaké úľavy, bolo absurdné. Nikdy predtým som pre niečo nebojovala takto vytrvalo a nikdy predtým som neprechádzala takým ťažkým obdobím. A moja sláva mi stála v ceste. Hovorili, že som podvádzala a nemusela čakať dva roky na adopciu. Nuž, dobré pre mňa. Viete si predstaviť, koľko detí zomrie za dva roky?
„Čo dúfam, že mi ide lepšie ako kedysi je to, že si viem vybrať, čo sa oplatí riešiť a čo nie.“
Znepokojujete sa niekedy nad tým, že ste zachránili toto dieťa od psychického trápenia?
Od smrti. Smrť. Toto dieťa by už nežilo.
Rozumiem. No rozmýšľali ste nad tým, že ste toto dieťa zachránili, no na druhej strane spozná iný druh trápenia? Jeho príchod do Anglicka zaznamenalo hordy fotografov.
Nuž, moje deti sú tomu vystavené stále a nie sú nešťastné. Ako sa hovorí, všetky nariadenia nám môžu byť ukradnuté, pokiaľ sme mŕtvi. Môžem byť aj tou najhoršou matkou , no stále budem lepšia ako smrť. (smiech)
Je stále také zábavné byť Madonnou?
Zábavné? Hm, netuším. Zábava je trošku preceňovaný pojem. Mám z toho radosť. Zároveň však viem, že pokiaľ sa človek pokúsi hocičo zmeniť, mal by sa pripraviť na to, že nedostane žiadnu podporu. Tak to jednoducho chodí. Jedine ťažká práca prináša ovocie. Pokiaľ chodíte do fitka a dvíhate ľahké váhy, vaše svaly nerastú. Vaše svaly rastú vtedy, keď tvrdo makáte.
Aj dnes vzdorujete ako kedysi?
Niekedy. Niekedy si to užívam. Malá časť vo mne si tajne užíva to, keď môže nahnevať ľudí, pretože viem, že to je často tá správna vec. Čo dúfam, že mi ide lepšie ako kedysi je to, že si viem vybrať , čo sa oplatí riešiť a čo nie. Nie len byť vyzývavý na vyvolanie provokácie.
Zdroj: New York City / Josh Tyrangiel
